NEMAL SI MA ODNIETNUT´
Lucas a Lyaa
Narodil sa ako neduzive dieta.Malicky,slaby,ba ani riadne neplakal.Rachel a Cheras boli pristahovalci.Dost dlho trvalo pokial dostali statne obcianstvo.Lucasa splodili este vo svojej domovine.Mozno preto sa narodil prave taky.Cesta jeho rodicov bola poznamenana vsetkymi krutostami prievoznikov.No prezili a prezilo i dieta v lone matky.
Preslo 19 rokov.Po slabuckom chlapcovi sa zalahla zem.Lucas sa nan urcite nepodobal.Stalo ho to vela odriekania a namahy,no jeho telo priam kricalo do sveta o zdravi a sile.Nepatril sice k tym vysokym majestatnym muzom.Jeho sila pramenila hlavne v priamom drzani pekne vypracovanom tela,uhracivom pohlade az ciernych oci,ktore zdedil po otcovi a sumernej krasnej tvare vdaka genom matky.Zato otec,ten silny a odvazny chlap sa pomaly menil na zosuviereneho starca.Tazka praca ho nicila.Nicila ho tuzba po domove.Bol vsak odhodlany vydrzat vsetko pre svojho syna.Chcel ,aby Lucasov zivot bol iny,lepsi.Matka zostavala krasna stale.Aspon pre Lucasa.Miloval ju.Jej tuzby plnil este skor ako ich vyslovila.Stale z nej citil silu akou jej telo chranilo este nenarodene dieta.Len vdaka jej nezlomnosti sa mohol stat tym cim bol.
Ucil sa rad.Vedomosti priam nasaval ako vysusena pust vodu.Vynikajuca pamat mu dovolovala vstrebavat mnozstva informacii.Vediet bolo pre neho drogou.Mal vela priatelov,ludi znamych i neznamych.Magnetizoval svoje okolie.Nerobil to umyselne ani z vypocitavosti.Jednoducho to bolo v nom.Snad sa nenasla zena,ktora by po Lucasovi nehladela tuzobnym pohladom.Videl ich krasu a zvodnost.Ziadna vsak nerozvucala krehke struny jeho srdca.Tu pravu este nestretol.
Ukoncili posledny rocnik strednej skoly a kazdy uz mal v rukach prijatia na ich vytuzene vysoke.Lucas a este sest spoluziakov.Oslavovali dlho do noci.Par piv rozprudilo mladym krv.Svet bol pre nich maly.
Uz sa nikto nedozvie koho to bol napad vybrat sa na chatu pri jazere.Patrila jednemu z otcov,ale chlapci sa tam chodievali casto kupat a chytat ryby.
Cesta bola klzka.Jemnucky dazdik ju hladil neznymi dotykmi.V aute znela hlasna hudba a smiech mladych muzov.V protismere sa viezla podobna skupina.Tiez znela hudba a tiez stastny smiech.
Lucasa oslepili dialkove svetla oproti iduceho auta.Instinktivne privrel oci,aby ho svetlo tak neoslepovalo a mohol lepsie zaostrit na cestu.No svetlo sa odrazalo aj od vlhkej vozovky.Lucas uz nezbadal zakrutu.Auto ho viedlo stale rovno,priamo do priepasti.Vsetko pohltila tma a ticho.
Lucasovi rodicia tisko sedeli pri jeho posteli a so slzami v ociach hladeli na syna leziaceho na nemocnicnom lozku.Vsetky tie pristroje,hadicky a pipanie v nich vzbudzovali strach,hoci vedeli,ze iba vdaka tomu vsetkemu je ich dieta este zive.V hlbokej kome,ale zive.Jeho mozog utrpel prekvapivo iba male poskodenie a tak lekary predpokladali ze koma je docasna.Zostavalo iba cakat.
Ked Lucas otvoril oci zaslepila ho ziara zlateho lesku.Kam jeho oci spocinuli videl iba ten lesk.Zrazu vsak zbadal postavu zahalenu v hmle.Ako sa priblizovala k nemu,nadobudala stale jasnejsie crty.To co jasne zbadal necakal ani vo svojom najodvaznejsiom sne.Stala pred nim zena.Zahalena v krvavo cervenej tunike.Vlasy take dlhe az zahalovali cely jej chrbat.Ich cierny lesk akoby splyval so zlatym leskom miestnosti.Nad Lucasom stala zena dokonalej krasy.Posadil sa.Nevedel ako sa sem dostal.Nic si nepamatal.Ani sa nenamahal spomenut si.Bolo mu to jedno.Nic nemalo pre neho zmysel.Iba ona.Predstavila sa mu ako Lyaa.Nic viac nepotreboval vediet.Jeho tvar pohladila svojimi jemnymi rukami.Boli trosku studene,no pre ohen ktory v nom splanul to bolo ako osviezenie.Lucas vzal jej ruky do svojich a nezne jej bozkaval konceky prstov.Ich chlad a jeho rozhorucene pery tak vytvarali dokonalu suhru.Bozkami laskal jej dlan,zapastie,bolo to take opojne. Lyaa stale nad nim stala a s usmevom sledovala jeho hru.Nechcela ho dlho trapit.Vzrusovalo ju teplo Lucasovho tela.Jeho dotiky do nej vlievali zivot.Nechcela uz dalej cakat.Zosunula sa ku Lucasovi.Sama zacala viest jeho ruky po svojom tele.Nechala nech spoznava kzducky kusok jej tela. Lucas sa nechal viest.Opajalo ho to.Netusil,ze nieco take moze existovat.Lyaa mala v sebe vsetko co od zeny ocakaval.Uz davno vedel,ze jedine co ho k zene dokaze priputat je nekonecna vasen a tuzba po milovani.Nepotreboval domacu zenicku starajucu sa o jeho pohodlie.Tuzil iba po zene plnej zenkosti.
Lyaa.Taka krasna,zmyselna,pripravena Lucasovo telo zaliat sladkou nekonecnou rozkosou. Prebudzala sa jeho muznost a snou i tuzba prevziat vedenie v tejto hre tiel.Zovrel jej zapastia.Pozrel do jej jasnych modrych oci.Okamzik ich pohlady bojovali o prevahu.Lyaa sa nakoniec vzdala jeho naliehavej tuzbe po moci nad nou.Lucas povolil zoretie.Teraz jej telo objal do narucia a podsunul ju pod seba.Chcel aby citila jeho tiaz.Chcel byt jej panom aj sluhom.Teraz Lyaa skumala Lucasovo telo,nenasiel by sa kusok kam by sa jej jemne prsty nedostali.Lucas jej zatial bozkaval jej plne sladke pery.Pohraval sa s nimi.Laskal ich jazykom,hryzol zubami,sal z nich sladku cerven.Hra sa skoncila.Zacal suboj roztuzenych tiel.Suboj,ktory nemohol mat vitaza a ani porazeneho. Medzi Lucasom a Lyou islo o boj ohna a ladu.Zivota a smrti.Ich tela splyvali v jedno,aby sa zas v inom okamihu stali mnohymi.Z hrdiel vychadzali vzdychy rozkose i bolesti.Radosti aj smutku.Cas sa zastavil.Prestalo existovat vsetko.Zostal iba zivot a smrt.
Zostali nehybne lezat vedla seba.Vycerpany az na dno svojich sil.Lucas sa usmieval.Jeho telo citilo stastie vitaza.Nezbadal,ze Lyaa ma skamenely vyraz tvare.V jej tele lomcovala zlost.Vedela,ze Lucasa na teraz straca.Nevladala zastavit jeho odchod.Musela ho teraz prepustit.No nenecha ho volneho dlho.Vezme si ho spat,len co nacerpa sily.Citila vsak i smutok,lebo vedela ze,potom si ho uz nebude moct nechat pre seba.Lucas sa pootocil k Lyee.Objal ju.Chlad jej tela ho vsak teraz rusil. Pozrel jej do tvare.Oci mala zatvorene.Este nechcela aby v nich spoznal pravdu.Az neskor,vychutna si jeho porazku tak ako si teraz on vychutava tu jej.Lucasovi sa pomaly unavou zatvarali oci.Uz nic nevnimal.Lyaa ho este pobozkala a prepustila ho zo svojej moci.
Lucasova matka stale sedela pri svojom synovi a drzala jeho nehybnu ruku.Bola uz velmi unavena a tak sa jej zdalo ze Lucasova ruka sa pohla.Otvorila oci a pozrela na syna.Lucas na svoju milovanu matku pozeral s udivom narodeneho dietata.Povedali mu vsetko.O havarii,kome,smrti priatelov...
Nic s toho mu vsak nic nehovorilo.Myslel iba na Lyuu.Vedel ze,nebola iba snom.Vedel ze,ju este stretne.Bude ju hladat vsade,nevzda to.
Lucas uz ani netusil kolkymi mestami presiel,ani kolko kilometrov najazdil.Dokonca vobec netusil kolko preslo casu od jeho odchodu z nemocnice.
Vtedy prisiel s rodicmi domov.Neprehovoril vsak ani slovo.Vzal si nejake saty,vsetky svoje peniaze a kreditky.Objednal si taxi a bez rozlucky odisiel. Matka s otcom nechapali jeho konaniu,ale v srdciach vedeli ze,svoje dieta videli naposledy.Ze uz sa nikdy nevrati.
Lucasa premahala unava.Sedel za volantom dlhsie ako inokedy.Nebol sa ani najest.Nieco ho niekam hnalo.Nebranil sa.Nechal sa viest.Tak ako kedysi nechal viest svoje ruky po Lyynom tele.
Sili ho opustali.Nevladal sa dalej branit dotieravemu spanku.Z dialky mysle si uvedomoval,ze by mal zastavit auto a trocha si pospat.
Lucas otvoril oci.Lezal na mokrej zemi a vsetko ho bolelo.Nemohol sa pohnut.Videl blikajuce svetla,pocul sireny.Vsade chaos a plno ludi.Niektori sa iba zvedavo prizerali,zdravotnici v pozadi si pripravovali vsetko pre jeho zachranu.Lucasova mysel nekontrolovatelne bludila.Potreboval sa niecoho zachytit.Zrazu ju uvidel.Chcel zakricat Lyaa.Nemusel.Prichadzala k nemu svojim ladnym lahuckym krom.Priblyzila sa celkom blizucko k jeho tvary.Pohladila krasneho mileho svojou chladnou dlanou a usmiala sa na neho.Lucas otvoril do siroka prekvapene oci.Pochopil.To nie on hladal Lyuu.Ona ho ani na okamzik neopustila.Pacilo sa jej pohravat sa snim.Hnala ho ako stvane zviera.Raz jej usiel,porazil ju.Teraz vsak prisiel cas zuctovania.Uz vedel ze,Lyaa je bankar.
Chaos na ceste ustupoval do uzadia a stale sa stracal.Lyaa sa na Lucasa naposledy usmiala a pobozkala ho .
Kto povedal ze,smrt ma podobu skaredej sareny.Smrt je podstata krasy.Jej tvar je to posledne co vidia nase oci.Nech je to posledne aspon krasne.
