POVIEDKY ZO ZÁHROBIA
Volám sa Aron Horace Knaft. Mám doktorát z psychológie.
Ppracoval som v mestskom cintoríne.Moje meno,vzdelanie ani zamestnanie sa k sebe nehodili.Viem to.Rodičia , dobre situovaný sa ku mne radšej ani nepriznávali. Byť doktorom bol nápad mojej mamtky.Otec sa velmi nezaujímal čo zo mňa bude,ale čo sa so mňa stalo ho doslova znechutilo.Bol som pre nich sklamaním.Ich prehrou .No možno však už citia úľavu.Priateľku som akosi nestihol mať. Kamaráti si obcas zo mna uťahovali no to ma netrápilo. Podla nich práca správcu cintorína je podradná a nechutná.Len ja viem čo ma na nej tak vábi.Poznám každý jeden hrob,a každý jeden mi vyrozprával svoj príbeh.
Niečo musí skončiť,aby iné mohlo začať.
Aron Horace Knaft.
Rodina Knaftovcov bola v mestecku znama od jeho zalozenia.Stary pan Aron si otvoril maly obchodik s krmivom pre zvierata.Mesto bol spociatku dost honostny nazov.Ludia tu však boli huzevnaty a pracovity.Stary pan patril medzi tych co sa nebali podnikania.Spociatku sa radsej aj s manzelkou uskromnili a vacsinu zisku investovali do svojho obchodu.Kedze v okoli mesta bolo dostatok fariem a malych osad,mali viac nez dostatok zakaznikov.Kym sa im narodil syn Horace,vlastnili uz niekolko obchodov s rozlicnym zameranim.Horace bol ich jedine dieta a tak bolo samozrejme,ze casom preberie otcovo zezlo.No tak ako boli Horacovi rodicia pracovity a setrivi,bol on lahkovazny a nezodpovedny. Aron Knaft zomrel v sestedesiatichpiatich rokoch.Horace mal tridsat.Dolahla na neho vsetka zodpovednost za majetok rodiny.Spociatku sa zdalo,ze svoju ulohu nezvladne a rodinu privedie casom ku krachu.Matka Anne však jemne a nenapadne Horaca viedla.Obchody zacali znuvu ist dobre,ba na prekvapenie tych co Horaca poznali,sa on ukazal ako daleko lepsi strateg nez jeho otec.Anne nasledovala svojeho mazela o tri roky neskor.Zomierala spokojna.Vedela ze,Horace sa uz vie o vsetko postarat.Bola na neho hrda.Trapilo ju len jedno.K zenam zostaval lahostajny,este stale sa neozenil a mala obavy ako si poradi sam v beznych veciach. Horace velmi skoro pochopil ze,ak sa chce aj dalej plne venovat svojim zalezitostiam,musi sa jednoznacne ozenit.Ako mazelku si vybral jedinu dceru doktora Franklina,uznavaneho odbornika s dobre zabehnutou ordinaciou.Elizabet bolo krehke stvorenie.Nebola pekna ,ale ani skareda.Horaca milovala a bola mu oddana druzka.To ze si on zil iba svojim zivotom ju sice bolelo,ale ked zistila,ze caka dietatko,zamerala sa na poslanie matky.No svojho manzela ani tak nezanedbavala.Elizabet rodila vemi tazko.Jej krehke telo sa uz samym tehotenstvom vycerpalo a tak sa zdalo,ze porod neprezije.Vtedy si Horace po prvy raz uvedomil co vsetko pre neho jeho zena znamena.No ich syn Aron Horace Knaft bolo silne a zdravim kypriace dieta.Elizabet sa casom pozviechala.Dalej sa venovala manzelovi a teraz aj svojemu syncekovi.Horace sa o syna az tak nezaujimal.Vo svojom vnutri mu nevedel odpustit,ze takmer pri porode zabil svoju matku. Tazko povedat aky bol Aron dieta.Vsetko ho zaujimalo,ale pri nicom dlho nevydrzal.Jedine co ho vedelo ozaj uputat,boli vsetky veci suvisiace so smrtou.Casto chodil na miestny cintorin a vedel nekonecne dlho sediet pri vybratom hrobe.Na cintorine sa ucil,cital,ba i svojich kamaratov presvedcil,ze je to to najzaujimavejsie miesto na svete.Ked prisiel cas aby sa Aron rozhodol pre studium ktore mu malo v buducnosti zabespecit zivot nastal problem.Najradsej by nestudoval.Otec ho do obchodnej cinnosti nezasvacoval.matka teda rozhodla,ze sa stane lekarom a casom by mohol prebrat prax jej otca.Aron suhlasil s jednou castou jej rozhodnutia,a to ze bude lekar.Vybral si vsak psychologiu.Elizabet bola rada,ze dosiahla aspon toto.Aron v studiu vynikal.Skuskami prebehol rychlo ako vietor.Nedovolil vsak rodicom,aby mu studium financovali.Popri studiu pracoval ako roznasac pizze,upratoval v miestnej skole a podarilo sa mu ziskat miesto spravcu cintorina. Studium skoncil ako najlepsi student.Elizabet a jej otec doktor Franklin mu uz zacali zariadovat ambulanciu a tesili sa,ze Aron ako jediny psycholog v meste bude mat urcite vela klietov.Aron vsak odmietol ich velkodusny dar a zostal spravcom cintorina.Plat mal mizerny,ale stacil mu na skromne byvanie a stravu.Nic ine nepotreboval.Cas od casu navstivil rodicov.Horace si syna ani nevsimol,v jeho ociach jednoducho neexistoval.Matka sklamana synovim rozhodnutim citila veku bolest a mala tiez problem prejavit mu lasku.Aron casom prestal domov chodit.Bolo to tak lepsie pre vsetkych. Aron aj s priatelmi oslavovali v zastrcenej krcmicke narodeniny jedneho z nich.Popijali,dobre sa bavili,zahrali si biliard.Aron ho vyhral,ba aj v kartach.Citil sa slobodny a stasny.Zivot mu dal vsetko po com tuzil. Zabava bola v najlepsom,ked krcmar zahlasil zaverecnu.No chalani chceli este pokracovat dalej. Vsetci nasadli do auta,ze sa odvezu do dalsieho podniku.Aron uz netuzil po dalsom putovani.Dobre sa zabavil a dalej nemal chut pokracovat.Kamarati ho presviedcali,ze bez neho to nebude ono.Podvolil sa.Auto sa rutilo cestou do nedalekej dediny v ktorej bola zabava az do rana.Prisli prave vo chvili ked sa dvaja mladenci hadali s kym bude tancovat jedna z najkrajsich dievcat.Hadka z nicoho nic presla do bitky.Pridali sa dalsi a dalsi.Aronovi rozgurazeny pritelia sa pridali tiez.Aron do vtedy dej iba sledoval.Nic stoho co sa dialo nebola jeho vec.Stal oprety o strom a v ustach si prehadzoval steblo travy.Po niekolkych minutach prisla policia.Zacali rozhanat bitkarov.Tym najostrejsim hned nasadili puta.Pomaly sa vsetko upokojovalo a zdalo sa,ze uz bude vsetko v poriadku. K Aronovi pristupil jeden z jeho priatelov, takmer celkom triezvy.Dohodli sa,ze len co pridu ostatny balia to a pojdu domov.Aron zrazu zbadal z poza pritelovho pleca priblyzujucu sa postavu.Aronova reakcia bola okamzita,hoci by asi len tazko vedel logicky vysvetlit preco tak konal.Muz bol uz tesne za chrbtom jeho priatela.Aron priatela jednou rukou z celej sily odsotil.Ten spadol bokom a v nemom uzase hladel co sa vlastne stalo.Akysi muz Arona este stale opreteho o strom bodal nozom ranu za ranou.Neprestal ani vtedy ked sa Aronovo telo zosunulo k zemi. Policajti opiteho sialenca odtiahli od dokrvaveneho Aronovho tela.Jeho priatelia boli v blizkosti uz vsetci. Pozerali sa vsak uz do vyhasnutych Aronovych oci.Jeden z nich krcovito plakal. Vedel,ze na Aronovom mieste mal byt on. Ku hrobu Arona Horaca Knafta,dlhe roky v kazdu nedelu prichdzal muz.Presedel pri nom az do zotmenia a celu dobu tichucko zalieval Aronov hrob svojimi slzami.
